Skús si na moment predstaviť svet, v ktorom by si mohol meniť svoju minulosť podľa tvojich želaní. Niektorí by nad niečím takým ani neuvažovali a iní by túto možnosť bezpodmienečne využili. Uvažuj, aké by to bolo...Mať možnosť napraviť chyby a vyhnúť sa tak sklamaniam a neúspechom. Celkom pekná predstava však? Určite by bolo fajn zminimalizovať tie rany od života. Má to však jedno „ale“. Nevieme s určitosťou povedať, do akej miery by to ovplyvnilo dnešok a našu budúcnosť. Touto úvahou sa zaoberá práve butterfly effect.
Tento pojem vznikol v roku
1961 vďaka americkému meteorológovi Edwardovi
Lorenzovi. Američan zostavoval dlhodobú predpoveď počasia , čo samozrejme
patrilo k náplni jeho práce. Na vyhotovenie predpovedi použil
ekvivalent s hodnotou 0,506127 neskôr
túto hodnotu skrátil na 0,506. Možno si povieš, že čísla 127 výsledný údaj nejako
neovplyvnili, ale stalo sa. Spočiatku si Lorenz myslel, že počítač je pokazený, ale ako sa neskôr ukázalo údaje boli správne. Čím ďalej graf išiel, tým viac sa
hodnoty týchto dvoch čísiel líšili. Butterfly effect hovorí o tom, že
zmenou aj drobnej veci (v tomto prípade trojčíslia) môže viesť k úplným zmenám
do budúcnosti. Nehovorí sa však nič o tom, či sled udalostí sa bude potom
vyvíjať pozitívne alebo negatívne.
A teraz niečo z praxe. V zime 1894 sa istý malý chlapec v Rakúsku hral vonku na zamrznutej rieke. Ľad pod ním však praskol a chlapec sa začal topiť. Všimol si ho však jeho kamarát a zachránil ho. Z chlapca sa neskôr stal nemecký vojak, ktorý bojoval v I. svetovej vojne. Tvárou tvár britskému vojakovi, ozbrojený čakal na smrť. Tá však opäť neprišla. Britský vojak sa rozhodol toho nemeckého nechať na žive. O pár rokov na to, tohto muža, ktorý svojim spôsobom dvakrát skoro zomrel celý svet spoznal pod menom Adolf Hitler.
Môžeme iba hádať do akej miery by sa zmenil scenár nášho života, keby dokážeme meniť chod udalostí. Odstránenie chýb z minulosti by teda automaticky nemuselo znamenať lepšiu prítomnosť. Nevieme s určitosťou predpokladať, že by smrť Hitlera v jeho detských časoch znamenal, že by sa II. svetová vojna nekonala. Často sú to tie negatívne skúsenosti, ktoré slúžia ako základný pilier pre uvedomenie si vlastného šťastia. To čo sa ti tu snažím vysvetliť je fakt, že sa vždy bavíme o hypotéze – čo by bolo keby...A preto je zbytočné sa takými otázkami zaoberať. Nedokážem ovplyvniť niečo, čo sa už stalo. Naopak by sme mali začať hľadieť vpred a byť pripravení na nové možnosti.
