Tunisko - krajina vôní a orientu

7 dní strávených v tejto severoafrickej krajine znamená spoznať množstvo vôní, korení ale predovšetkým kultúru islamu a to všetko iba hodinu a pol letom z Bratislavy. Okrem naozaj priezračného mora sa oplatí obzerať sa okolo seba a vnímať tak úplne iný svet než ten, na ktorý sme zvyknutý. 

Po prílete do mesta Monastir  (المـنسـتير) ma čakal kultúrny a aj tepelný šok. Aj napriek tomu, že ide o pomerne historicky bohaté mesto, mi prišlo veľmi vyľudnené. Ani na samotnom letisku skoro vôbec nikto nebol a aj tí čo tam boli, boli s najväčšou pravdepodobnosťou pracovníci letiska. Na území dnešného mesta kedysi kráčal aj samotný Caesar, ktorý v tom čase prišiel dobyť Egypt. Nanešťastie sa z tohto obdobia zachovalo iba veľmi málo. Monastir je zároveň aj rodiskom prvého tuniského prezidenta Habiba Bourgiba (1903)

IMG_20190709_131431jpg
Treba rátať aj s tým, že ide o chudobnú krajinu rovnako ako napríklad Egypt, Líbya, Alžírsko a iné krajiny na severe Afriky. Mimo rezortov je okolie zanedbané, voľne sa váľajú smeti a ulice nie sú udržiavané. Ako to už pri týchto krajinách býva, obyvateľstvo je rozdelené iba na dve skupiny - chudobní a bohatí. Stredná vrstva tu je tu v tak malom zastúpení, že v podstate ani neexistuje. Ide hlavne o rozdiel medzi prímorskými mestami a oblasťami, ktoré sa nachádzajú v centrálnej časti krajiny. 

Nasledovala asi hodinová cesta až do mesta Hammament ( حمامات‎ ) - letovisko, ktoré sa nachádza na poloostrove Cap Bon ( الرأس الطيب‎ ). Táto oblasť je veľmi úrodná na pestovanie citrusových plodov alebo jazmínu o čom som sa samozrejme počas môjho pobytu presvedčil. Samotné mesto ukrýva Citadelu a Veľkú mešitu, ktoré pochádzajú z 15. storočia. Pamiatok ja tu samozrejme viac. 

Prvá noc bola asi najťažšia. Za normálnych okolností vypijem za deň minimálne 3 litre vody. Lenže v Hammamete to také jednoduché nebolo. Voda z kohútika pre nás nie je vhodná na pite kvôli jej zloženiu a upratovačky pochopiteľne nemali na starosti iba mňa. Bola tu teda ešte možnosť vypýtať si fľašu vody na recepcií. Po 24 hodinách sa telo samozrejme prispôsobilo podmienkam.
haythem-gataa-x8Y-s2Oic2Q-unsplashjpg
História samotnej krajiny je naozaj pestrá aj vďaka tomu, že hranice sa prelínajú so Stredozemným morom. Svoj vplyv tu v minulosti zanechali  Rimania, Arabi, Turci a Francúzi. Francúzi mali v Alžírsku svoju kolóniu a v roku 1881 sa ju rozhodli rozšíriť o územie Tuniska. Toľko ku dávnej histórie. Ešte niečo z novodobých dejín a už ti dám v tejto oblasti pokoj. 

December 2010 je pre krajinu jedno z najdôležitejších míľnikov z historického a politického hľadiska. Toto obdobie sa tiež označuje aj ako začiatok Jazmínovej revolúcie (stretneš sa aj s označením Arabská revolúcia). Koncom toho roka v hlavnom meste - Tunis  (تونس) sa upálil Muhammad Buazízí. Bol to mladý pouličný predavač, ktorý svojím činom protestoval proti zlým podmienkam v krajine. To spôsobilo povstanie v celej krajine, ktoré trvalo 3 roky. Nepokoje sa neskôr rozšírili do Egyptu, Alžírska, Jemenu, Sýrií, Líbyi, Jordánska a Bahrajnu. V niektorých krajinách protesty a či vládne prevraty trvajú aj v súčastnosti. 

Koncom januára 2014 prijala krajina novú ústavu a pripája sa k čisto demokratickým krajinám. 
A práve história tejto krajiny ma milo prekvapila. Bližšie som sa o ňu začal zaujímať až po jednej skúsenosti. Aj napriek tomu, že úradným jazykom je arabčina, nebolo skoro možné sa s ňou stretnúť. Aký jazyk sa tu teda používal? Ver mi alebo nie, ale bola to práve francúzština. 

IMG_20190710_084544jpg

Ľudia žijúci v týchto exotických krajinách sú oveľa prívetivejší a spoločenskejší ako napríklad my Európania. Miestami až otravní (hlavne čo sa týka miestnych predajcov a taxikárov), osobne mi to však neprekážalo. Nakoľko ide o krajinu, v ktorej prevláda islam, bolo nutné si zvyknúť aj na ženy, ktoré boli oblečené aj v bazénoch a mori. Netrvalo však dlho a kultúrny šok pominul. Čo sa týka počasia, o nevydarenej dovolenke nemôže byť ani reč.

Keďže ide o krajinu nachádzajúca sa v subtropickom podnebí,  v týchto mesiacoch sa teplota pohybuje okolo 35°C. Letný večer a hlboká noc je úplne iná ako u nás. Keď na Slovensku vydajú výstrahu pred vysokými teplotami, tak to pociťujeme aj keď slnko už dávno zašlo za horizontom. V Tunisku je to však iné. Po západe slnka teplota výrazne klesla a obavy o prebdených nociach sa vyparili. 


IMG_20190712_194037jpg
 V úvode som spomínal, že rôznorodým vôniam a koreniam sa nebolo možné vyhnúť. Tymián, bazalka, jazmín, káva, pačuli, pomarančový kvet či pižmo. Samotné vône vieš zohnať aj u nás. V spojený s ich kultúrou to však dotváralo naozaj výnimočnú a nezabudnuteľnú atmosféru. 

V krajine je prísny zákaz fotografovanie budov, na ktorých visí vlajka, alebo napríklad policajné stanice. Národnou menu je tu tuniský dinár (poviem vám, v tých drobákoch sa iba málokto vyzná) a samozrejme sa žiadne peniaze nesmú z krajiny vyvážať. 

IMG_20190715_161834jpg

O korenisté jedlá v Tunisku rozhodne núdza nie je. Ak máš rád orientálnu kuchyňu, morské plody, , grilovanú zeleninu, či tmavé pečivo, rozhodne si tu prídeš na svoje. Francúzsko má svoj vplyv aj za sporákom. Rezort, v ktorom som bol ubytovaný ponúkal každý deň množstvo sladkých jedál každý deň. Najväčšie prekvapenie sa však odohralo 14. júla - začali sa veľkolepé prípravy na sviatok Dobytie Bastily. Stuha v trikolóre francúzskej vlajky pretiahnutá cez stôl, balóny, rôzne malé zástavky a vlajky zastrčené v koláčoch a tortách.  Myslím si, že si z vplyvu Francúzska v Tunisku rovnako prekvapený/á, ako som bol ja. Mám pravdu?

IMG_20190713_191314jpg
 
Tunisko ma rozhodne uchvátilo svojou históriou, kultúrou ale aj prívetivými ľuďmi. Pokiaľ túžiš zažiť niečo iné než ponuku európskych metropol a zároveň nechceš precestovať polku dňa, táto krajina bude pre teba tá správna voľba.
Viacej fotiek z tejto krajiny môžeš nájsť aj na mojom Facebooku alebo Instagrame